Stojím v strede svojho sveta, začínam.
Každý deň mám možnosť zastať, stíšiť sa a premeniť sa na priestor milosti, kde tvorivá sila môže slobodne prúdiť.
Esenciálne kvality tohto stavu, ktorý má každý človek prirodzene v sebe, sa takto stávajú atribútmi mojich diel.
Žijem pod horou Radzim v obci Brdárka s mužom a tromi dcérami, pijem vodu z prameňa, pestujem ruže a často hľadím na nebo.
Slovo a obraz sú pre mňa živé energetické entity s holografickou štruktúrou. Uvedomujem si ich hlbokú transformačnú silu. Obrazné slovo v básnickom texte alebo obraz prenesený na plátno mi umožňuje spájať sa s podstatou života. Kde myseľ nekladie otázky a všetko iba je. Spočíva v tichu. Preto aj najčastejším námetom v mojej tvorbe je človek-žena ako bytosť medzi nebom a zemou v stave spočinutia v sebe samej. V hlbokom spojení so zdrojom všetkého. V tom, čo je nám všetkým spoločné.
Vstupovaním do procesu tvorby sa spoznávam bez nánosov. Môžem opúšťať to, čo už nepotrebujem. Bytie i žitie sa zjednodušuje. Stávam sa ním.